To bude ten uhol pohľadu.

Prečo fajčím marihuanu

14. srpna 2010 v 21:02 | Nikk Marsová
"Prohibícia .. prekračuje hranice ľudského rozumu v tom, že sa pokúša kontrolovať ľudský apetít zákonom a vytvára zločin z niečoho, čo zločinom nie je." Abraham Lincoln 

     Pri načítaní stránky www.referaty.sk, keď nehľadám nič konkrétne, väčšinou zablúdim do sekcie "nezaradené", kde s obľubou čítavam úvahy a objasnenia s názvom typu "Prečo nefajčím", "Prečo neberiem drogy" .., ktoré ma vždy pobavia naivitou dotyčných autorov. Už dopredu chcem upozorniť na fakt, že tieto riadky nie sú ani propagáciou, ani vyzývaním k užívaniu nelegálnych drog, len pociťujem potrebu aspoň sa pokúsiť o narušenie predsudkov voči nám, "sprostým puberťákom, ktorí sa snažia byť dospelí". 
Začnem priznaním - drogy ma vždy fascinovali. Znie to ako úplne feťácky výrok, ale je naozaj fascinujúce, ako dokážu omamné látky zmeniť myslenie a správanie človeka, aj keď sama by som do seba asi chemické látky dávať nedokázala. Je to ale každého osobná vec - pokiaľ svojou existenciou neznepríjemňuje život okoliu. A marihuana? Z nadpisu je jasné aký mám k nej vzťah. A len málo ľudí v mojom okolí ju aspoň nevyskúšalo. Máte poct že u vás v okolí to tak nie je? Nevedomosť je sladká, že? Marihuana je najužívanejšou nelegálnou drogou na svete. To je všeobecne známa skutočnosť. A skúste sa zamyslieť prečo. 
     Dôvodov na prvé "húlenie" je zopár. Od pokušenia vyskúšať niečo zakázané, cez zvedavosť, túžbu po skúsenosti až po isté vyčlenenie sa z konzervatívneho zmýšľania spoločnosti s ktorým sa stretávame ako doma, tak v škole, v médiách a niekedy aj medzi kamarátmi. A dôvod prečo pokračovať je jednoduchý. Pre ten pocit úplnej pohody so záchvatmi nekontrolovateľného smiechu a úžasným myšlienkam a úvahami nad lámaním vetra či momentálnym stavom voľnosti kolenného kĺbu. Máte pocit že je to málo? Veľa ľudí sa ma pýtalo, že čo mi to dáva, akurát z toho osprostiem. Lenže ani jedného z nich nikdy nezujímalo, či je to všetko naozaj tak ako sa všade hovorí. Z marihuany sa budeš smiať, budeš mať červené oči a pomaly to z teba začne robiť magora - to je všetko čo vedia. A takých ľudí je dosť na to, aby bola ďaľej hádzaná do jedného vreca so všetkými psychotropnými látkami sveta. 
     Veľa ľudí, ktorý majú vášeň podobnú tej moje vie, že fajčenie "ganje" nie je ani zďaľeka tak škodlivé ako si nezainteresovaní myslia. Cannabis má radu priaznivých účinkov pre zdravotný stav človeka. Od potláčania astmy, nevoľnosti z chemoterapie či epilepsie, cez liečenie zeleného zákalu, anorexie, herpesu, mnohých zhubných a benígnych nádorov, až po kľudnejší spánok, uvoľenie svalstva, relaxáciu, migrény a depresie. A to už ani nehovorím o jej praktickom využití v priemysle (látky a tkaniny, papier, farby a laky, farmaceutický priemysel, potraviny, stavebné materiály, . ) A ak nieste jeden z tých protidrogovo zaujatých snáď dokážete pripustiť, že tá "zlá" stránka ktorá vznikla zaslepenosťou ľudstva v dvadsiatom storočí, nemusí byť až tak pravdivá. Ľudstvo pozná marihuanu už vyše 8 000 rokov a od tej doby neboli zaznamenané žiadne prípady závislosti, predávkovania, či dokonca smrti sposobej fajčením "marišky". Marihuana má vlastne tzv. opačnú toleranciu - čím dlhšie ju fajčíte, tým menej stačí k vyvolaniu rovnakého stavu. Je to spôsobené tým, že "nováčik" nevie čo má cítiť a preto toho potrebuje viac. Doteraz nebola dokázaná priama súvislosť medzi vdychovaním marihuanového dymu a rakovinou pľúc (samozrejme že vdychovanie akéhokoľvek dymu nieje zdravé, nakoľko znižuje množstvo kyslíku v tele a tiež pravdepodobne spôsobuje bronchitídu) a takisto ani genetické a mozgové poškodenie vplyvom THC. Spomalené reakcie a povestná "vymletosť" často spájané s dlhodobým "húlením" sa prejavujú iba v štádiu účinkovania (pôsobí dosť komicky keď v strede vety zabudnete čo ste chceli povedať) čiže je jasné že keď si niekto dá aj 4 krát za deň tak pôsobí ako "vyhúlený k*k*t". "Ganja" narozdiel od alkoholu dokonca ani neničí mozgové bunky, čo je tiež nielen obľúbený ťah rodičov na postrašenie svojich ratolestí, ale skutočnosť ktorú "spolok mravných čistých" berie ako fakt. 

     No a preto fajčím marihuanu. A kľudne si teraz myslite že som feťáčka. Mám úprimne v . Skúste dokázať, že nemám pravdu. Každý sme človek so svojím názorom. Týmto som chcela objasniť ten môj. A aký si vytvoríte vy je už iba na vás.

N I K K E Y

Tajomstvo

11. srpna 2010 v 17:57 | Nikk Marsová
"Osud neexistuje, svoju cestu životom si dláždiš sám."

     "To je osud...", "Ja to nedokážem." A mnohé iné odkazy na osud a negatívne hlášky počuť takmer od každého človeka, ktorý nepozná také tajomstvo ako ja: osud neexistuje. Žiadna budúcnosť. To, čo bude nasledovať o minútu, je dôsledkom toho, čo robíš teraz a toho, čo si si vysníval.

     Skoro všetci ľudia žijú s predstavou, že život žijú tak, ako im bol naplánovaný. Všetky udalosti svojho života pripisujú osudu. Keď sa im prihodí niečo nečakané, smutné, pomyslia si, prečo je to tak a nie inak, ale nerozmýšľajú nad tým, že si to možno privodili sami.
 Prečo tí, ktorí sú šťastní, majú v živote to, čo chcú a presne to, čo si vysnívali? Majú svoju kariéru, peniaze, lásku, šťastie. Nie je to tým, že im to tak zariadil osud. Toto môže mať každý, kto vie ako na to. Keď sa nad tým zamyslím, kto si povie: "Ja to nedokážem, ja mám takú smolu." tak ten má v živote naozaj smolu. Keď si to k sebe pripísal, tak to aj má.

     Predstavme si človeka, ktorý ma svoju kariéru, životné šťastie. Jediné, čo pre to robil, bolo, že myslel na svoju budúcnosť, robil všetko, aby dosiahol svoje ciele a nelamentoval, že on to nikdy nezvládne.
     Tu sa dostávam k sile myšlienky. Každá myšlienka má energiu, ktorá sa uvoľní a vesmír sa podľa nej zariadi. To znamená, že takto funguje aj naša budúcnosť. Samozrejme, nie je to ako z rozprávky. Na niečo si pomyslím a v tom momente to mám. Je to dlhodobý proces, aby vesmír mohol zariadiť všetky okolnosti. 
     Na takomto princípe chápem aj veštenie. Nech vám veštica vyveští čokoľvek, predpoveď sa splní, lebo my tomu veríme a všetko sa tomu prispôsobí, aby sa to naozaj stalo. Ja vešticu nepotrebujem, lebo nemám budúcnosť. Tvorím si ju sama a môžem si ju zmeniť kedy sa mi zachce. 
     Zaujala ma predstava, ako by to bolo, keby všetci verili, že osud neexistuje a riadili sa silou myšlienky. Ako by vesmír potom prispôsoboval všetky situácie tak, aby sa každému naplnili svoje sny? 

     Avšak existuje málo ľudí, ktorí poznajú moje tajomstvo a ešte menej tých, ktorí mu aj veria. Takže ostáva veľa ľudí, ktorí môžu byť ovládaní vesmírom na to, aby sa moje sny stali skutočnosťou a oni budú žiť v predstave, že je to ich osud a nebudú sa snažiť zmeniť ho.

Buďte šťastní, Nikkey

Homosexuál sapiens sapiens

30. července 2010 v 17:11 | Nikk Marsová
     Keďže som tu nová (hoci už mám dlhoročné skúseností s blogom), tak by sa zišlo pritiahnúť sem nejakých návštevníkov. Pri prekopírovaní dvoch článkov z môjho posledného Tumblr mi padla do očí Téma týždňa. Pripadalo mi to ako celkom fajn začiatok.

     Homosexualita. Pri tomto pojme si predstavím dievčenskú skupinu Tatu z Ruska, pri ktorých som sa prvý krát "stretla" s lesbizmom. Vtedy som sa zamýšľala len nad tým, či je to naozaj, či ich vzťah je skutočný a naďalej som si "pohmkávala" ich text v ruštine alebo angličtine.

     V minulosti bola homosexualita považovaná za duševnú chorobu, zvrátenosť. No v niektorích náboženstvách (napr. moslimovia) sa ešte dodnes trestá smrťou. Dnes, po dvoch storočiach sa tu homosexuálom žije ako prasatám v žite. Registrované manželstvá v mnohých krajinách (dokonca aj na Slovensku sa o tom už diskutuje), adopcia dieťaťa. S adopciou až tak nesúhlasím. Predsa len, je mnoho ľudí, ktorí to odcudzujú a hlavne vo veku 6-15 rokov, kedy dieťa navštevuje základnú školu môže byť šikanované svojimi spolužiakmi a nemusí to dobre dopadnúť na psychiku dieťaťa. 

Holandsko - od 1979 - neregistrované spolužitie; od 1, januára 1998 - možnosť registrovaného partnerstva - homosexuálne i heterosexuálne páry majú rovnaké práva i povinnosti, s výnimkou prevzatia rodičovských práv; od 1. apríla 2001 možnosť uzavrieť manželstvo (ako prvý štát na svete), s výnimkou možnosti adoptovať deti zo zahraničia.

     Dnes i po desiatich rokoch od prvého registrovaného manželstva nemôžem povedať, že je to OK, keď to OK nie je. Nemyslím homosexualitu. Myslím, že táto téma je ešte stále tabu, ľudia sa na ňu stále odmietajú rozprávať.. považujú to za zvrátené. Aspoň ľudia v mojom okolí. No pár kilometrov ďalej poznám niekoľko gayov a sú to skvelí ľudia, dokonca aj lepší než heterosexuáli. Určite si už mnoho odžili, majú veľa skúseností s reakciou ľudí, aj keď mnohí ešte nedosiahli vek dospelosti.
http://nikkeymars.blog.cz/
    Na homosexualite nie je nič zlé. Skôr je choré to, že to ľudia neakceptujú. Možno v Česku je to iné, ale na Slovensku je to tak. A je to smutné. Ja sama som hetero, takže môžem písať len o svojích postrehoch, ktoré som si povšimla. Homosexuáli mi nevadia, rovnako ako bisexuáli. Ja ich len obdivujem a držím im palce!
Ži a nechaj žiť.

Buďte šťastní, Nikkey
 
 

Reklama