Journal

IT NEVER ENDS.. IT NEVER ENDS !!

9. října 2010 v 21:11 | Nikki
Ak by som mala pomenovať posledných cca 10 dní jedným slovom, musela by som si otvoriť slovník cudzích slov a nájsť správne slovo pre tento stav.
možno FRUSTRÁCIA, DEPRESIA, SKLAMANIE by boli "fajn".



prosím poď ku mne do postele ľahni si na mňa zakry ma svojím teplým telom objímaj ma oboma rukami a veľmi prosím zastav to zastav to


môže človek kombinovať reálny život so životom v knihách?
môžemôžemôže?
no tak môžem?

chcem vykúpiť celý ebay, ale neviem jak to. niekto?

ako dlho to tak vydržím? ako dlho to tak vydržíme?
pri ňom som sa cítila ako by som mala rakovinu.
ktorá mi požierala od vnútra celé telo.
a on sa bál byť somnou. 
bál by sa toho okamihu, ktorý by nastal
chcela by som byť s ním, cítiť ho, hladkať, objímať.. ležať v jednej posteli
a on by sa ma bál chytiť. lebo by som bola len kosť a koža. 
keď by som umrela, tak by mal výčitky svedomia. našiel by si inú.. opäť výčitka. 

mám nové last.fm
teším sa na koncerty, ktoré ma čakajú v tomto mesiaci.

vymazať to 
tu

Out of control. Len zamilovaní a počítačoví maniaci

1. října 2010 v 18:17 | Nehúlim. Skutočne nie #
Svoj čas trávim počúvaním bubliniek v minerálke, 
čítam knihy, nepijem, nefajčím, nedrogujem, skúsila som všetko a zároveň nič,
život ma učí, 
život pozorujem,
život nasledujem, život nekončí.

Nechodím na diskotéky, mám rada svoju fotku na občianskom, v škôlke som bola určite namyslená, 
asi som naivná, hlúpa, ale zakrývam to múdrymi a nereálnymi úvahami a myšlienkami z kníh. Chcem odísť niekam, kde je celkom iný svet. 

Viac sa mi páči surrealizmus a dadaizmus ako prúdy pred svetovými vojnami.
Ženy sú mrchy. Nemám rada otázku, že akú hudbu počúvam, budia ma nočné mory. V rádiu hrajú iba piesne, ktoré nemám rada.

Vždy zabudnem, čo znamená slovo "probably"
Mám rada angličtinu. Mám rada všetkých a zároveň nikoho. 
Pred ľuďmi utekám. Neutekám. Utekám. Mám astmu a všetky choroby sveta v mojom svete.
Ináč som plná energie. Živá, občas zdravá. Slepá. Nie vždy. 

Milujúca zeleninu. Viac ako ovocie. Zistila som, že tá lacná kozmetika na vlasy je tá najlepšia.
Nechcem kamarátov. Žiadnych
Všetci odrbávajú* pardon.

Niekto sa pokúša povedať mi, že je iný, ale ja viem, všetci ste rovnakí.
Niekto sa pokúša povedať mi, že je iný, ale ja viem, všetci ste rovnakí.
Niekto sa pokúša povedať mi, že je iný, ale ja viem, všetci ste rovnakí.
Milujem tú vetu.
Teraz, včera. Zajtra

Pre tie pocity, rodinu, priateľstvá ožijem
Pre nich len

Koniec. Dovide. . . 

OTVOR OKNO A ZAČNI NASÁVAŤ LÁSKU, HARMÓNIU, ŠŤASTIE. VER MI, ONO SA TO ROZPLYNIE PO CELOM TELE - CEZ ŽILY, SVALY, KOSTI..

26. září 2010 v 16:07 | N.
Nenávidím toto pole na písanie nového článku. Do riti, pekne som sa rozpísala v novom článku a ja sprostá ho vymažem! Úplne vymažem. Niet cesty späť. Pre mňa to bude pekne ťažké a umelé zreprodukovať odznova všetko a hlavne na nič (ne)podstatné zabudnúť. Tak a miesto takéhoto trápneho úvodu bol múdry citát z knihy Skôr než zomriem, ktorú mám práve rozčítanú. Ale už ho nenájdem, šľak ho trafil.


Neverím, že oni sú zo Slovenska. Perfect! A ani neverím, že idem na ich koncert.

Každé ráno vypijem polievkovú lyžicu olivového oleja, zmraštím sa a potom už len preciťujem, ako sa mi to prelieva z hrdla do žalúdka. Bohovský zážitok, len nech to pomôže. Stále mať zapálené hrdlo je unavujúce.

A často sa cítim zvláštne. Tak inak. S úplne inými myšlienkami a názormi na svet ako ostatní. Príliš žijem knihami, ale ja to nechcem zastaviť. Mám ešte kontakt s reálnym životom, ale.. vytrhnem zo zeme tú monotónnu bielu značku na kovovej tyči s čiernym nápisom REALITA a postavím tam novú, krásnu, štýlovú.. ach.

V utorok sa mi tak troštíčka zadarilo. Neviem, či to bola náhoda (ježiši, veď ja na náhody neverím), pripraveným šťastie praje alebo som fakt taká dobrá. Asi niečo medzi tým prvým a druhým. Bola som na vstupných testoch do jazykovej školy. Najprv celá roztrasená, že ja to nevieem, išlo mi do revu a nakoniec som to napísala evidentne excelentne. I keď niekto by povedal, že veď si to napísala, si fakt dobrá! Ja sa za to hanbím, že aké chyby som tam urobila a že nakoniec to mohlo dopadnúť lepšie. 

Maturovať budem z anglického jazyka tento rok. Pre upresnenie - budem písať záverečné testy na jazykovej škole, ktoré sa mi budú rátať za maturitu B1. Nuž, len ja túžim byť o triedu vyššie, tak si spravím Cambridgský certifikát pravdepodobne C1 alebo B2. 

Tak veľmi ho ľúbim z čistej lásky. Bez zbytočných žiarlivostných scén, nemám potrebu nič zveličovať - proste je to tak. A bodka.

Sníval sa mi sen, v ktorom som v plavkách pobehovala po kúpalisku na južnom Slovensku, plynule rozprávala anglicky s každým arabom (hej, arabom, moslimom, kapským kresťanom) a bola som v školu, strese, strachu. Neviem, čo ten sen mal znamenať. Možno moja láska k angličtine a ako veľmi mi chýba Egypt a tí hrozne milí ľudia. Keďže tu na Slovensku prevláda faloš a klamstvo. 

Ako všímam, všímaš, všímame - nemám o čom písať. Alebo ja to skôr neviem opísať do nejakého zaujímavého článku. Mám sa ešte veľa čo učiť (a teraz zrovna nemám na mysli školu). Asi zruším blog, ale o tom potom.. cya.

NIKKI VO VZŤAHU. NO DO FAKA

17. září 2010 v 9:39 | Nikki
Nech zniem akokoľvek bifľošsky - neviem či bolo obdobie, kedy by som sa viac tešila na školu. Vlastne celých 6 rokov na 8 ročnom gymnáziu som mala nechuť do učenia. Nebolo to z prehnanej lenivosti.. bolo to kvôli rozchodu mojich rodičov. Ale teraz, 7. rok sa to otočilo o 180°. Vyberám si povinné a voliteľné semináre, hoci ten najdôležitejší - biológiu som si dať nemohla kvôli môjmu rozvrhu. A to nehovorím o tom, ako veľmi sa teším na novú jazykovú školu. Ah, len musím prekonať svoju lenivosť. Nezapínať notebook pred tým, ako sa naučím do školy a podobné opatrenia. Ah, to bude ťažké. Dopredu hovorím, že to bude ťažké.


No chcem všetkým dokázať čo je vo mne. A nesklamať. Hlavne nesklamať.. rodinu, priateľov. Dostala som sa do fázy vývoja, kedy sa chcem skutočne stať psychologičkou. Musí to byť nádherné povolanie nie len pre spoznávanie seba samého i druhých, ale i o pomoc a pochopenie. A samozrejme s mojimi jazykovými ne-znalosťami (maturita z angličtiny - B2, aj nemčiny - B1), dobrodružnou povahou a snom o precestovaní sveta (za 80 dní?) to skúsim ako letuška. Samozrejme, ak nejakú slovenskú či českú leteckú spoločnosť zaujmem. No ak mi je súdené (a predsa neverím na osud) byť letuškou, tak sa ňou aj stanem, verím v to. 

Ako podľa titulku ste mohli zistiť, dostali sme sa aj k tejto téme. Som vo vzťahu. S najlepším kamarátom, s ktorým sme pred rokom niečo riešili, no nedoriešili. Alebo pre správnosť faktov - doriešili, ale nebolo to dva krát milé. Začíname od znovu. A zároveň sa napájame na rok 2009.

a tak buďme šťastní len, že nemáme ten problém že nemusíme vstávať do dažďa každý druhý deň #Inekafe

tagy: #skola, #psychologia #letuska #manzel

PUNKOVÁ PRINCEZNÁ S KVIETKOM VO VLASOCH.

14. září 2010 v 16:57 | Nikki Marsová
Ani by som nepovedala, že fantázia. Mám rada dvojzmysly, ale keď ide do niečoho tuhého, mám strach a obavy, že ten druhý to myslí inak ako ja. Často sa snažím vyhýbať trapasom, ale keď oni sú také milé, haha. V poslednej dobe si dosť často spievam text slovenskej pesničky "Dnes je skvelý deň. A ja odpálim to na mesiac. jé, jé, jé.." Ako by bol, že hej. Dooosť ma sere, že už nebudem môcť vybehnúť len tak, pred bytovku alebo do mesta v krátkom tričku na ramienka, kraťasy plus žaby na nohy. Teraz tu sedím chorá v izbe a všetko je nenávratne preč. Odišlo to spolu s letom. Slnko, smiech, dobrá nálada.. a to nehovorím o mojej najlepšej kamarátke. Vlastne teraz už pochybujem o súhre dvoch slov "najlepšia" a "kamarátka" na jej osobu. Odišla navždy. Ani nemala tú potrebu sa so mnou rozlúčiť. Ospravedlniť sa, vyplakať sa, že je krava a že to, čo mi spravila ju strašne mrzí. Nie, nič z toho. Moja milá, mám ťa v paži a vymazala som ju z priateľov na sociálnej sieti. Odvtedy sa ani nepohla, aby mi niečo dokázala. Aby dokázala, že som len paranoidná a že sa nemám za čo na ňu hnevať. Nuž, čas ukázal, že mám. Prešla som si takým tým obdobím, že celý deň sa usmievate a bavíte - nasilu. No ešte pri príchode domov vás to drží. Až večer, niekedy vtedy, keď tma padne na celú Zem (nie celú, ale tak chápeš) a až potom si uvedomíš: "Fuj, aká pretvárka!" A mám neskutočnú chuť na čokoládu! Mňam.


Momentálne mám sto chutí niekoho prizabiť, vynadať mu, aký je strašný debil, ale ja to neurobím. Hej, môj geniálny a nasprostastý spolužiak dal fotky z našej spoločnej alko-párty, takzvanej stanovačky pri jazere..a sere ma fotka, na ktorej je názorne vidno ako bežím so svojím druhým spolužiakom do lesa, on má stiahnuté trenky, vidno mu prdel, ruky hore a ja za ním bežím celá nažhavená. Viac fotiek bohužiaľ a zároveň našťastie nevidím, keďže ho nemám medzi priateľmi. A ani nikdy nebude! Skončil. Totálne a navždy. Nechce sa mi veriť vlastným očiam. No čo, keď sa niekto zabáva na vlastnej debilite. Možno by ma to ani tak nerozčuľovalo, keby nemal v priateľoch polku sveta, plus profesorku biológie. Bravó! Svet miluje debilov. No fajn. Asi som to prehnala, ale to len v návale zlosti. No čo to má čo zverejňovať, pff. Toľká hanba, som opäť zahviezdila.
Celá večer a celý zajtrajší deň (ovšem, ak sa nezobudím niekedy o tretej hodine poobede) mám v pláne učiť sa angličtinu. Zopakovať gramatiku, speaking, reading, listening.. všetko! Musím byť 100% pripravená, aby ma zobrali do 4. ročníka. Totiž.. myslím, že ten tretí mám istý, lenže keďže maturujem o dva roky, tak by som musela ešte posledný rok - s Cambridge certifikátom a štátnicami dochodiť. Čo mne sa samozrejme nechce ostávať na strednom Slovensku po maturite. Dobre, teraz som možno rozumela tomu, čo som napísala len ja, ale tak možno niekedy nabudúce, hah. V piatok píšem vstupné testy.
Som sklamaná z ľudí, ktorí tomu druhému klamú len na úkor svojho vlastného blaha.


Plán na letné prázdniny 2011: Totálny refresh. Júlová brigáda v Dubline, týždeň v Maďarsku zakončený Sziget Fesztivalom. Keby to vyjde.. je sa na čo tešiť. Samozrejme zvyšok prázdnin s mojou láskou najláskovejšiou, ah ah ah..

It's time to forget about the past. To wash away what happened last. Hide behind an empty face. Don't ask too much, just say.. 'Cause this is just a game. 

TO JE ON, MOJHO SRDCA ŠAMPIÓN.

4. září 2010 v 17:27 | Nikk Marsová
Otvoriť na blogu nový článok a nevedieť, čím začať a čím skončiť je tá snáď najväčšia mora každého blogera. Nemám nič nové, mám sa tak, ako sa mám, etc. Klasika život, nič výnimočné, žiadny výkyvy. Fajn, už by som mohla začať písať o sebe. Po tom, ako som si odoslala prihlášku na jazykovú školu sa čím dál, tým víc pristihujem pri učení gramatiky angličtiny. Áno, čakajú ma vstupné testy a nechcem sa nechať zahanbiť tým, že sa učím angličtinu 8 rokov a viem z nej veľké H. I keď si verím,  angličtina je jediné, v čom si verím, pretože oproti mojím spolužiakom rozprávam plynule-neplynule v zahraničí. Chcem prekvapiť každého člena mojej rodiny, ktorý mi prestal veriť, keď som začala kašlať na známky v škole. Myslela som si, že si ma začnú viac všímať, no stal sa opak. Chudinka, hlúpa, hlupáčka. Veď kto by vám to povedal do očí. Nikto. Dnes je tak skutočne krásna doba, že nikomu nejde o kvalitu, ale o kvantinu. Lúzeri. Budú mať radšej 1.500 pridaných ľudí na jednej nemenovanej sociálnej sieti ako priateľov, všetci sa tam ľúbenkajú, mocky, mocky a za chrbtom sa ohovárajú. Rovnako ako ja neobľubujem diskotéky a tú ich strašnú "hudbu". Sakra, detiská. Prestaňte už.


No a ešte keď ma moja bývalá najlepšia kamarátka volá piatok v noci na parket, v domnení, že my sme ešte stále dobré kamarátky. Nie, nie, prepáč. Ja mám už iný program na piatkové večeri/noci/rána na najbližších 1 000 rokov. Je mi to ľúto, fakt by som rada išla, ale nechcem opäť sklamať, dohodla som sa. Áno, je mi každý prednejší. Ah, deti, deti. Nepotrebujem poriešiť nejakého nagélované pupi chlapčéka tancujúceho do rytmu celú noc. Uff, toto nié. Už len myšlienka na to a je mi zle. Ja si radšej pôjdem zapogovať na koncert nejakého kvalitného hardcoru a hneď mi je hej sveta žiť. I keď mám precestovať celé Slovensko a podnik s diskotékou máme tu, v tomto maličkom mestečku hneď 2 (haha!). Veľmi, veľmi, skutočne veľmi sa teším, ako budem chodiť poobede na kurzy do jazykovej školy. Skutočné! I keď budem cestovať dva krát do týždňa 30km, mne to skutočne nevadí. Nevadí a nevadí. Pretože on. A nebudem maturovať z angličtiny pred komisiou, ale si spravím pekne certifikát. Áno, samozrejme, ak ho spravím. 

Návrat do reality

4. září 2010 v 15:54 | Nikk Marsová
Len sa tam zrazu objavil. Stál a čakal. Slzy v očiach sa mu krásne jagali. Po akej dobe sa znova ukázal? Rok? Dva? Chcelo sa mi bežať, ale len som tam stála. Chcela som ho vystískať, no len som držala zovreté päste vedľa tela a niečo mi v tom vnútri bránilo. Chcela som ho bozkávať, no len som si oblizla pery a zamyslela sa, koľko som sa s touto osobou nebozkávala, netúlila, neobjala ho. Čas zastal a znovu sa mi vynorili spomienky, ako pred rokom ma opustil. Zo dňa na deň, z hodiny na hodinu.. preplakané noci, dni, týždne. Telo bojovalo s miliónmi miniatúrných vojačikov šplhajúcich sa lanom po mojom tele. No moje telo sa pomaly obaľovalo do presvitného, hrubého ochranného plášťa a nevpustilo tam ani jedného z nich, bojovalo. Prvá kvapka padla. Druhá, tretia. Miláčik. Chceli sme si toho toľko povedať a len sme mlčali a pozerali si do očí. Ako prvý deň, keď sme sa spoznali. 

- Chýbal si mi, -opatrne som začala v jeho objatí.
- Ani nevieš ako, -pocítila som jeho slzy na mojej koži.
- Kedy si došiel? -nedalo mi.
- Si prvá, za ktorou som sa ponáhľal po príchode, -viac mi už nebolo treba.
Jemne som sa mu uchopila na hrudi ako malá opička a nepustila ho ešte veľmi dlho.

- Nejdeme na pizzu?, -typický on. "Papať pizzu, vínko piť, trtkať a nič nerobiť." No on i rád cestoval. Jeden deň sa túlil ku mne a na druhý deň mi poslal e-mailom fotku spod Eiffelovky. Výnimkou to nebolo ani teraz. Nerozišli sme sa, len som netušila, kde a čo s ním je.
- Pozývaš?, -dodala som so smiechom, i keď odpoveď mi bola vopred jasná.
- Zlatíčko, musíme si to všetko vynahradiť, celý ten čas!, - on to tak krásne povedal. Zlatí-čko! 

Sedeli sme v pizzérii v centre mesta. Rozprávali sa o živote, všednostiach a nevšednostiach, smiali sa, spomínali a plánovali. 
Chytil ma za rúčku, pohladil a milo skladal básne:

- Kvietoček, stále si tak nádherná ako v deň, keď som ťa opustil. Ako v deň, keď som sadol do lietadla a bez slova odletel. Ak mi to neodpustíš, pochopím to. Za ten čas bez teba som duševne vyrástol. Pochopil, čo je láska. Milujem ťa. Viac, ako v deň, keď som odišiel. Hovorím ti, vyrástol som. Zlatíčko, chcem, aby si bola šťastná. Aj keby to má byť bezo mňa. Budem ťa ľúbiť, aj keby si bola s niekým iným. - cítila som presne to isté. Len ja som to nevedela pomenovať.

- Ľúbim ťa, - slza v očku sa zaligotala, - tam veľmi si mi chýbal. Každý deň som ťa čakala. A dúfala, že nájdem nejakú správu o tebe, od teba.
- Ver mi, že toto len náš vzťah posilnilo, - povedal on. On, on, on, aaah on! Môj.
- Posilnilo,- úsmev na perách, pusa.

Občas mám potrebu sa rozlúčiť.

15. srpna 2010 v 15:00 | Nikk Marsová
     Pomaly sa mi to tu mení na miesto oddychu, odpočinku, premýšľania a strediskom úvah. Nevadí. Doma nič nerobím, len zhromažďujem tieto zbytky z kade-tade. Kade-tade je miesto niekde veľmi, veľmi ďaleko. Nikto nevie, kde.. ale občas tam chodím snívať. Je to krásne miesto. Zlaté a usmievajúce sa hviezdy na krásne rozprávkovo ružovej oblohe, stromček s bohatou korunou uprostred nádherne zelenej lúky s plno krásnymi a farebnými kvetinkami. Také to miesto, kde priam dýchate šťastie a lásku. 

Šla som do mesta bratovi po recept, lieky a ja som mala v pláne skočiť do kníhkupectva. 

10 zistení:
01. Chápem a rozumiem ľuďom, až moc.  Ale nikdy to nevyužívam proti nim.
02. V tomto **** meste si nie je ani kde sadnúť do chládku.
03. Východniari, to sú muži, po nich každá žena túži.
04. Tento krát sa bojím letu, i keď neletím prvý krát.
05. ♥ Sex, drogy & HARDCORE (Drogy len v tom  prípade, ak sa pivo za ňu považuje :D)
06. Kurt Cobain zomrel 3 týždne pred mojím narodením.
07. Milujem knihy a angličtinu. Hell yea!
08. Ľuďom j*be z "piatku trinásteho. F*ck that!
09. Vyzerá ako ku*va a k tomu ani ku*va není!
10. Teším sa proste!

Tento článok je prednastavený nakoľko moja mom je celkom nervózna, potrebujem sa baliť atď, atď.. asi by som nebola schopná niečo narýchlo napísať.
Odlietam do Egypta, v utorok, 16.augusta o 1:20 ráno.
Majte sa krásne & buďte šťastní
☼ Nikkey

Letné upratovanie v hlave, city, plány a podobné záležitosti.

6. srpna 2010 v 15:28 | Nikk Marsová
    Všetky životné kopance sú prepotrebné látky, prichádzajúce k nám v prestrojení a motivujúce náš vnútorný rast.

     Polka prázdnin za nami (optimista by povedal, že ale polka pred nami, no realista povie: kiež by tomu bolo tak) a ja som ešte viac zmetená ako keď som držala v rukách nové, koncoročné vysvedčenie. Do života mi pribudol jeden týpek, ktorý o tom ani nevie, ale strašne mi to komplikuje. (Teda: pribudol ako pribudol. Sme kamaráti asi 2 roky, ale viac sme to neriešili.) Nerada sa zahrávam s ohňom a so zadaným chalanom je to ešte horšie. On nemá žiadne mindráky, žiadne výčitky kvôli tej jeho holke a naďalej ma volá k nemu domov, na kúpalisko alebo do stanu. Čo by som sa mala v podstate tešiť a nie depkáriť a "papať" výčitky namiesto neho.
     Dnes som mala ísť na HARDCORE festival, no miesto zábavy, chlastu, vela fajných chlapov, známych  a sexu je z toho NIČ.. skutočne nič! Ráno mi z toho bolo na grcanie a na plač, no teraz si hovorím, že ja môžem byť rada, že som v bezpečí doma a v suchom. Áno, jasná búrka, hromy, blesky, tresky..

     O jedenásť dní odchádzame do Egypta a mne je to jedno. No ešte aby nebolo, keď 6 z 11 dní budem mať krámy. Vezmem si tam Skôr než zomriem, samozrejme, že niečo od Hiraxa: Kým nás láska nerozdelí: HľadaniaČistá nuda a ešte možno Andersenove rozprávky v angličtine.No aká parádička to bude! S maminou som zjednala, že keďže dnes nejdem na ten fest (ona o ňom samozrejme nevedela, len že idem spať ku kamarátke do TN), tak môžem po dovolenči ísť na 2 noci miesto jednej k nej (no to sa ešte rozhodne, že kde budem spať)! Jupí! Ak ešte vyjde stanovačka, ktorá by teda mohla vyjsť, tak som možno šťastný človek. Nie, ešte viac sa to sklomplikuje, pretožeeee, um. Proste týpek!

UPDATE 7.8.2010 19:40: "Tak veľmi mi chýba S. Veľmi,veľmi,veľmi a ešte viac! Stanovačka vo štvrtok, teším sa."

Buďte šťastní, Nikkey

If you care about what other people think, you will always be their prisoner

2. srpna 2010 v 10:44 | Nikk Marsová
     V slnečný deň sadám do auta. Samozrejme, dozadu, nie za volant. Za volantom je brat a vedľa neho sestra. Viac-menej naša. Aj keď viac jeho ako naša. Smer netuším, no jedno je isté.. stavíme sa po sestrinho frajera. Vyberieme sa na juh, je 11 hodín doobeda a tak pripadajú do úvahy len Dudince, Hokovce, Santovka a Margita Ilona. Zlatá stredná cesta.. Smer,Santovka. A tak som sa tešila na mega ľadovú vodu a intímčo v Hokovciach. No nič to.. prišli sme a aj sme odišli. Medzi tým som si poplávala do sýtosti, 150x sa zaľúbila do dvoch plavčíkov, ktorí stále krúžili okolo bazéna a striehli na každú jednu postavičku v ňom. A keď nekrúžili, tak čistili pri sprchách, alebo si sadli na to vyvýšené miesto špeciálne pre nich. Dočítala som Mexickú vlnu a začala čítať sestrinu Evitu. Aj ma to dosť chytilo, len keby sestra zajtra neodchádza preč.

     Po sprche prídem bez úsmevu do kuchyne. "Čo to dnes máme?!" Na stole ma čakala večera. Krása, pomyslím si. Tak sadnem si k tomu, snáď mi to neublíži. A čo nevidím.. do piče! Tak to je už aký hnus?! Hmm.. odoženiem myšlienku. Nechutne v tom vymáčam lyžicu. Mamička dobehne a ja na ňu vybehnem s otázkou - Preboha, to čo je? A ona mi vysvetlí, že do toho už nejde žiadna fašírka, ani zemiak, ani nič podobné... je to polievka, šampiňónová. Páni! Aký luxus.. toto sme nikdy predtým doma nemali. Dobre, tak to nedojem, uhm a čo. A mamička na mňa nabľačí, že mám po sebe umyť riad.. to snáď dokážem, nie? "No to snáď to dokážem, nie?!" Luxusnú šampiňónovú polievku vymením za hranolky. Rezeň a hranolky. "Mami, nemáme kečup?!" Sa jej opýtam tichým a roztraseným hlasom, nie?! Uhm, jasne, že hej.. čo mi skoro vybuchol v ruke a šumel ako divý. Čo sa zbláznil?! Skúsim ho dať na hranolky.. čistá krása! Bublinkový kečup! Dobre, je to pokazené, mamička vezme tanier, hranolky "nakazené" kečup vysype do koša. Následne vyhadzuje aj ostatné hranolky a rezeň, tanier umyje a zabuchne za sebou dvere na obývačke. Ratatatata!

     Počítam dni.. raz, dva, tri. Hodiny, minúty, sekundy

1.8.2010, Nikkey Marsová
Buďte šťastní (: 
 
 

Reklama