If you care about what other people think, you will always be their prisoner

2. srpna 2010 v 10:44 | Nikk Marsová |  Journal
     V slnečný deň sadám do auta. Samozrejme, dozadu, nie za volant. Za volantom je brat a vedľa neho sestra. Viac-menej naša. Aj keď viac jeho ako naša. Smer netuším, no jedno je isté.. stavíme sa po sestrinho frajera. Vyberieme sa na juh, je 11 hodín doobeda a tak pripadajú do úvahy len Dudince, Hokovce, Santovka a Margita Ilona. Zlatá stredná cesta.. Smer,Santovka. A tak som sa tešila na mega ľadovú vodu a intímčo v Hokovciach. No nič to.. prišli sme a aj sme odišli. Medzi tým som si poplávala do sýtosti, 150x sa zaľúbila do dvoch plavčíkov, ktorí stále krúžili okolo bazéna a striehli na každú jednu postavičku v ňom. A keď nekrúžili, tak čistili pri sprchách, alebo si sadli na to vyvýšené miesto špeciálne pre nich. Dočítala som Mexickú vlnu a začala čítať sestrinu Evitu. Aj ma to dosť chytilo, len keby sestra zajtra neodchádza preč.

     Po sprche prídem bez úsmevu do kuchyne. "Čo to dnes máme?!" Na stole ma čakala večera. Krása, pomyslím si. Tak sadnem si k tomu, snáď mi to neublíži. A čo nevidím.. do piče! Tak to je už aký hnus?! Hmm.. odoženiem myšlienku. Nechutne v tom vymáčam lyžicu. Mamička dobehne a ja na ňu vybehnem s otázkou - Preboha, to čo je? A ona mi vysvetlí, že do toho už nejde žiadna fašírka, ani zemiak, ani nič podobné... je to polievka, šampiňónová. Páni! Aký luxus.. toto sme nikdy predtým doma nemali. Dobre, tak to nedojem, uhm a čo. A mamička na mňa nabľačí, že mám po sebe umyť riad.. to snáď dokážem, nie? "No to snáď to dokážem, nie?!" Luxusnú šampiňónovú polievku vymením za hranolky. Rezeň a hranolky. "Mami, nemáme kečup?!" Sa jej opýtam tichým a roztraseným hlasom, nie?! Uhm, jasne, že hej.. čo mi skoro vybuchol v ruke a šumel ako divý. Čo sa zbláznil?! Skúsim ho dať na hranolky.. čistá krása! Bublinkový kečup! Dobre, je to pokazené, mamička vezme tanier, hranolky "nakazené" kečup vysype do koša. Následne vyhadzuje aj ostatné hranolky a rezeň, tanier umyje a zabuchne za sebou dvere na obývačke. Ratatatata!

     Počítam dni.. raz, dva, tri. Hodiny, minúty, sekundy

1.8.2010, Nikkey Marsová
Buďte šťastní (: 
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sayuri | Web | 2. srpna 2010 v 17:58 | Reagovat

Není nad dobré jídlo, jak tak čtu... :D

2 Crazy SmíšeQ | Web | 4. srpna 2010 v 16:58 | Reagovat

lol?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama