Srpen 2010

Občas mám potrebu sa rozlúčiť.

15. srpna 2010 v 15:00 | Nikk Marsová |  Journal
     Pomaly sa mi to tu mení na miesto oddychu, odpočinku, premýšľania a strediskom úvah. Nevadí. Doma nič nerobím, len zhromažďujem tieto zbytky z kade-tade. Kade-tade je miesto niekde veľmi, veľmi ďaleko. Nikto nevie, kde.. ale občas tam chodím snívať. Je to krásne miesto. Zlaté a usmievajúce sa hviezdy na krásne rozprávkovo ružovej oblohe, stromček s bohatou korunou uprostred nádherne zelenej lúky s plno krásnymi a farebnými kvetinkami. Také to miesto, kde priam dýchate šťastie a lásku. 

Šla som do mesta bratovi po recept, lieky a ja som mala v pláne skočiť do kníhkupectva. 

10 zistení:
01. Chápem a rozumiem ľuďom, až moc.  Ale nikdy to nevyužívam proti nim.
02. V tomto **** meste si nie je ani kde sadnúť do chládku.
03. Východniari, to sú muži, po nich každá žena túži.
04. Tento krát sa bojím letu, i keď neletím prvý krát.
05. ♥ Sex, drogy & HARDCORE (Drogy len v tom  prípade, ak sa pivo za ňu považuje :D)
06. Kurt Cobain zomrel 3 týždne pred mojím narodením.
07. Milujem knihy a angličtinu. Hell yea!
08. Ľuďom j*be z "piatku trinásteho. F*ck that!
09. Vyzerá ako ku*va a k tomu ani ku*va není!
10. Teším sa proste!

Tento článok je prednastavený nakoľko moja mom je celkom nervózna, potrebujem sa baliť atď, atď.. asi by som nebola schopná niečo narýchlo napísať.
Odlietam do Egypta, v utorok, 16.augusta o 1:20 ráno.
Majte sa krásne & buďte šťastní
☼ Nikkey

Prečo fajčím marihuanu

14. srpna 2010 v 21:02 | Nikk Marsová |  To bude ten uhol pohľadu.
"Prohibícia .. prekračuje hranice ľudského rozumu v tom, že sa pokúša kontrolovať ľudský apetít zákonom a vytvára zločin z niečoho, čo zločinom nie je." Abraham Lincoln 

     Pri načítaní stránky www.referaty.sk, keď nehľadám nič konkrétne, väčšinou zablúdim do sekcie "nezaradené", kde s obľubou čítavam úvahy a objasnenia s názvom typu "Prečo nefajčím", "Prečo neberiem drogy" .., ktoré ma vždy pobavia naivitou dotyčných autorov. Už dopredu chcem upozorniť na fakt, že tieto riadky nie sú ani propagáciou, ani vyzývaním k užívaniu nelegálnych drog, len pociťujem potrebu aspoň sa pokúsiť o narušenie predsudkov voči nám, "sprostým puberťákom, ktorí sa snažia byť dospelí". 
Začnem priznaním - drogy ma vždy fascinovali. Znie to ako úplne feťácky výrok, ale je naozaj fascinujúce, ako dokážu omamné látky zmeniť myslenie a správanie človeka, aj keď sama by som do seba asi chemické látky dávať nedokázala. Je to ale každého osobná vec - pokiaľ svojou existenciou neznepríjemňuje život okoliu. A marihuana? Z nadpisu je jasné aký mám k nej vzťah. A len málo ľudí v mojom okolí ju aspoň nevyskúšalo. Máte poct že u vás v okolí to tak nie je? Nevedomosť je sladká, že? Marihuana je najužívanejšou nelegálnou drogou na svete. To je všeobecne známa skutočnosť. A skúste sa zamyslieť prečo. 
     Dôvodov na prvé "húlenie" je zopár. Od pokušenia vyskúšať niečo zakázané, cez zvedavosť, túžbu po skúsenosti až po isté vyčlenenie sa z konzervatívneho zmýšľania spoločnosti s ktorým sa stretávame ako doma, tak v škole, v médiách a niekedy aj medzi kamarátmi. A dôvod prečo pokračovať je jednoduchý. Pre ten pocit úplnej pohody so záchvatmi nekontrolovateľného smiechu a úžasným myšlienkam a úvahami nad lámaním vetra či momentálnym stavom voľnosti kolenného kĺbu. Máte pocit že je to málo? Veľa ľudí sa ma pýtalo, že čo mi to dáva, akurát z toho osprostiem. Lenže ani jedného z nich nikdy nezujímalo, či je to všetko naozaj tak ako sa všade hovorí. Z marihuany sa budeš smiať, budeš mať červené oči a pomaly to z teba začne robiť magora - to je všetko čo vedia. A takých ľudí je dosť na to, aby bola ďaľej hádzaná do jedného vreca so všetkými psychotropnými látkami sveta. 
     Veľa ľudí, ktorý majú vášeň podobnú tej moje vie, že fajčenie "ganje" nie je ani zďaľeka tak škodlivé ako si nezainteresovaní myslia. Cannabis má radu priaznivých účinkov pre zdravotný stav človeka. Od potláčania astmy, nevoľnosti z chemoterapie či epilepsie, cez liečenie zeleného zákalu, anorexie, herpesu, mnohých zhubných a benígnych nádorov, až po kľudnejší spánok, uvoľenie svalstva, relaxáciu, migrény a depresie. A to už ani nehovorím o jej praktickom využití v priemysle (látky a tkaniny, papier, farby a laky, farmaceutický priemysel, potraviny, stavebné materiály, . ) A ak nieste jeden z tých protidrogovo zaujatých snáď dokážete pripustiť, že tá "zlá" stránka ktorá vznikla zaslepenosťou ľudstva v dvadsiatom storočí, nemusí byť až tak pravdivá. Ľudstvo pozná marihuanu už vyše 8 000 rokov a od tej doby neboli zaznamenané žiadne prípady závislosti, predávkovania, či dokonca smrti sposobej fajčením "marišky". Marihuana má vlastne tzv. opačnú toleranciu - čím dlhšie ju fajčíte, tým menej stačí k vyvolaniu rovnakého stavu. Je to spôsobené tým, že "nováčik" nevie čo má cítiť a preto toho potrebuje viac. Doteraz nebola dokázaná priama súvislosť medzi vdychovaním marihuanového dymu a rakovinou pľúc (samozrejme že vdychovanie akéhokoľvek dymu nieje zdravé, nakoľko znižuje množstvo kyslíku v tele a tiež pravdepodobne spôsobuje bronchitídu) a takisto ani genetické a mozgové poškodenie vplyvom THC. Spomalené reakcie a povestná "vymletosť" často spájané s dlhodobým "húlením" sa prejavujú iba v štádiu účinkovania (pôsobí dosť komicky keď v strede vety zabudnete čo ste chceli povedať) čiže je jasné že keď si niekto dá aj 4 krát za deň tak pôsobí ako "vyhúlený k*k*t". "Ganja" narozdiel od alkoholu dokonca ani neničí mozgové bunky, čo je tiež nielen obľúbený ťah rodičov na postrašenie svojich ratolestí, ale skutočnosť ktorú "spolok mravných čistých" berie ako fakt. 

     No a preto fajčím marihuanu. A kľudne si teraz myslite že som feťáčka. Mám úprimne v . Skúste dokázať, že nemám pravdu. Každý sme človek so svojím názorom. Týmto som chcela objasniť ten môj. A aký si vytvoríte vy je už iba na vás.

N I K K E Y

Tajomstvo

11. srpna 2010 v 17:57 | Nikk Marsová |  To bude ten uhol pohľadu.
"Osud neexistuje, svoju cestu životom si dláždiš sám."

     "To je osud...", "Ja to nedokážem." A mnohé iné odkazy na osud a negatívne hlášky počuť takmer od každého človeka, ktorý nepozná také tajomstvo ako ja: osud neexistuje. Žiadna budúcnosť. To, čo bude nasledovať o minútu, je dôsledkom toho, čo robíš teraz a toho, čo si si vysníval.

     Skoro všetci ľudia žijú s predstavou, že život žijú tak, ako im bol naplánovaný. Všetky udalosti svojho života pripisujú osudu. Keď sa im prihodí niečo nečakané, smutné, pomyslia si, prečo je to tak a nie inak, ale nerozmýšľajú nad tým, že si to možno privodili sami.
 Prečo tí, ktorí sú šťastní, majú v živote to, čo chcú a presne to, čo si vysnívali? Majú svoju kariéru, peniaze, lásku, šťastie. Nie je to tým, že im to tak zariadil osud. Toto môže mať každý, kto vie ako na to. Keď sa nad tým zamyslím, kto si povie: "Ja to nedokážem, ja mám takú smolu." tak ten má v živote naozaj smolu. Keď si to k sebe pripísal, tak to aj má.

     Predstavme si človeka, ktorý ma svoju kariéru, životné šťastie. Jediné, čo pre to robil, bolo, že myslel na svoju budúcnosť, robil všetko, aby dosiahol svoje ciele a nelamentoval, že on to nikdy nezvládne.
     Tu sa dostávam k sile myšlienky. Každá myšlienka má energiu, ktorá sa uvoľní a vesmír sa podľa nej zariadi. To znamená, že takto funguje aj naša budúcnosť. Samozrejme, nie je to ako z rozprávky. Na niečo si pomyslím a v tom momente to mám. Je to dlhodobý proces, aby vesmír mohol zariadiť všetky okolnosti. 
     Na takomto princípe chápem aj veštenie. Nech vám veštica vyveští čokoľvek, predpoveď sa splní, lebo my tomu veríme a všetko sa tomu prispôsobí, aby sa to naozaj stalo. Ja vešticu nepotrebujem, lebo nemám budúcnosť. Tvorím si ju sama a môžem si ju zmeniť kedy sa mi zachce. 
     Zaujala ma predstava, ako by to bolo, keby všetci verili, že osud neexistuje a riadili sa silou myšlienky. Ako by vesmír potom prispôsoboval všetky situácie tak, aby sa každému naplnili svoje sny? 

     Avšak existuje málo ľudí, ktorí poznajú moje tajomstvo a ešte menej tých, ktorí mu aj veria. Takže ostáva veľa ľudí, ktorí môžu byť ovládaní vesmírom na to, aby sa moje sny stali skutočnosťou a oni budú žiť v predstave, že je to ich osud a nebudú sa snažiť zmeniť ho.

Buďte šťastní, Nikkey

Letné upratovanie v hlave, city, plány a podobné záležitosti.

6. srpna 2010 v 15:28 | Nikk Marsová |  Journal
    Všetky životné kopance sú prepotrebné látky, prichádzajúce k nám v prestrojení a motivujúce náš vnútorný rast.

     Polka prázdnin za nami (optimista by povedal, že ale polka pred nami, no realista povie: kiež by tomu bolo tak) a ja som ešte viac zmetená ako keď som držala v rukách nové, koncoročné vysvedčenie. Do života mi pribudol jeden týpek, ktorý o tom ani nevie, ale strašne mi to komplikuje. (Teda: pribudol ako pribudol. Sme kamaráti asi 2 roky, ale viac sme to neriešili.) Nerada sa zahrávam s ohňom a so zadaným chalanom je to ešte horšie. On nemá žiadne mindráky, žiadne výčitky kvôli tej jeho holke a naďalej ma volá k nemu domov, na kúpalisko alebo do stanu. Čo by som sa mala v podstate tešiť a nie depkáriť a "papať" výčitky namiesto neho.
     Dnes som mala ísť na HARDCORE festival, no miesto zábavy, chlastu, vela fajných chlapov, známych  a sexu je z toho NIČ.. skutočne nič! Ráno mi z toho bolo na grcanie a na plač, no teraz si hovorím, že ja môžem byť rada, že som v bezpečí doma a v suchom. Áno, jasná búrka, hromy, blesky, tresky..

     O jedenásť dní odchádzame do Egypta a mne je to jedno. No ešte aby nebolo, keď 6 z 11 dní budem mať krámy. Vezmem si tam Skôr než zomriem, samozrejme, že niečo od Hiraxa: Kým nás láska nerozdelí: HľadaniaČistá nuda a ešte možno Andersenove rozprávky v angličtine.No aká parádička to bude! S maminou som zjednala, že keďže dnes nejdem na ten fest (ona o ňom samozrejme nevedela, len že idem spať ku kamarátke do TN), tak môžem po dovolenči ísť na 2 noci miesto jednej k nej (no to sa ešte rozhodne, že kde budem spať)! Jupí! Ak ešte vyjde stanovačka, ktorá by teda mohla vyjsť, tak som možno šťastný človek. Nie, ešte viac sa to sklomplikuje, pretožeeee, um. Proste týpek!

UPDATE 7.8.2010 19:40: "Tak veľmi mi chýba S. Veľmi,veľmi,veľmi a ešte viac! Stanovačka vo štvrtok, teším sa."

Buďte šťastní, Nikkey

If you care about what other people think, you will always be their prisoner

2. srpna 2010 v 10:44 | Nikk Marsová |  Journal
     V slnečný deň sadám do auta. Samozrejme, dozadu, nie za volant. Za volantom je brat a vedľa neho sestra. Viac-menej naša. Aj keď viac jeho ako naša. Smer netuším, no jedno je isté.. stavíme sa po sestrinho frajera. Vyberieme sa na juh, je 11 hodín doobeda a tak pripadajú do úvahy len Dudince, Hokovce, Santovka a Margita Ilona. Zlatá stredná cesta.. Smer,Santovka. A tak som sa tešila na mega ľadovú vodu a intímčo v Hokovciach. No nič to.. prišli sme a aj sme odišli. Medzi tým som si poplávala do sýtosti, 150x sa zaľúbila do dvoch plavčíkov, ktorí stále krúžili okolo bazéna a striehli na každú jednu postavičku v ňom. A keď nekrúžili, tak čistili pri sprchách, alebo si sadli na to vyvýšené miesto špeciálne pre nich. Dočítala som Mexickú vlnu a začala čítať sestrinu Evitu. Aj ma to dosť chytilo, len keby sestra zajtra neodchádza preč.

     Po sprche prídem bez úsmevu do kuchyne. "Čo to dnes máme?!" Na stole ma čakala večera. Krása, pomyslím si. Tak sadnem si k tomu, snáď mi to neublíži. A čo nevidím.. do piče! Tak to je už aký hnus?! Hmm.. odoženiem myšlienku. Nechutne v tom vymáčam lyžicu. Mamička dobehne a ja na ňu vybehnem s otázkou - Preboha, to čo je? A ona mi vysvetlí, že do toho už nejde žiadna fašírka, ani zemiak, ani nič podobné... je to polievka, šampiňónová. Páni! Aký luxus.. toto sme nikdy predtým doma nemali. Dobre, tak to nedojem, uhm a čo. A mamička na mňa nabľačí, že mám po sebe umyť riad.. to snáď dokážem, nie? "No to snáď to dokážem, nie?!" Luxusnú šampiňónovú polievku vymením za hranolky. Rezeň a hranolky. "Mami, nemáme kečup?!" Sa jej opýtam tichým a roztraseným hlasom, nie?! Uhm, jasne, že hej.. čo mi skoro vybuchol v ruke a šumel ako divý. Čo sa zbláznil?! Skúsim ho dať na hranolky.. čistá krása! Bublinkový kečup! Dobre, je to pokazené, mamička vezme tanier, hranolky "nakazené" kečup vysype do koša. Následne vyhadzuje aj ostatné hranolky a rezeň, tanier umyje a zabuchne za sebou dvere na obývačke. Ratatatata!

     Počítam dni.. raz, dva, tri. Hodiny, minúty, sekundy

1.8.2010, Nikkey Marsová
Buďte šťastní (: